Probiotiká

Zadefinujme čo sú probiotiká

Probiotiká sú svetovou gastroenterologickou organizáciou (WGO) definované ako živé mikroorganizmy, ktoré môžu byť formulované vo forme rôznych produktov, ako sú potraviny, lieky alebo výživové doplnky. Probiotické baktérie, na rozdiel od dlhodobo rezidentných mikróbov v našom mikrobióme, žijú v hrubom čreve len dočasne. To však neznamená, že nemajú vplyv na nás a na mikróby, ktorým poskytujeme domov.

Medzi najčastejšie používané probiotiká patria najmä tzv. baktérie mliečneho kvasenia (LAB) – druhy rodov Lactobacillus a Bifidobacterium, takisto kvasinky Saccharomyces cerevisiae, niektoré druhy E. coli, Bacillus spp. a iné.1  V súčasnosti sa probiotiká používajú predovšetkým na terapiu gastrointestinálnych ťažkostí (akútne infekčné hnačky, post-antibiotické hnačky apod.), v posledných rokoch však pribúda veľké množstvo vedeckých štúdií potvrdzujúcich účinok niektorých probiotík aj v terapii iných, závažnejších ochorení. Medzi najvýznamnejšie v oblasti gastroenterológie patria: syndróm dráždivého čreva (IBS)2, nekrotizujúca enterokolitída (NEC)3, chronické zápalové ochorenia čreva (IBD)4, profylaxia infekcií C. difficile5, adjuvantná terapia pri eradikácii H. pylori6. Mechanizmus účinku, akým probiotiká  ovplyvňujú priebeh týchto ochorení je daný predovšetkým antimikróbnou aktivitou, posilňovaním funkcie črevnej epitelovej bariéry a moduláciou imunitnej odpovede.

Tab. 1.: Mechanizmus účinku probiotík7,8

Antimikróbna aktivita Zníženie luminálneho pH; produkcia antimikróbnych peptidov; kompetitívna inhibícia adhézie patogénov; antitoxínové účinky
Posilnenie bariérovej funkcie črevného epitelu Zvýšenie produkcie hlienu; posilnenie tesného spojenia medzi bunkami
Imunomodulácia Zníženie sekrécie zápalových cytokínov; zvýšenie sekrécie protizápalových cytokínov;  efekt na dendritocyty, monocyty, makrofágy, lymfocyty – T-lymfocyty, regulačné T-lymfocyty, B-lymfocyty, NK bunky

 

Ponuka probiotík je naozaj široká, či už vo forme doplnkov výživy alebo tzv. funkčných potravín. Každý kto sa rozhodne pre konzumáciu probiotika, by sa mal u zvoleného preparátu riadiť tým, či výrobca deklaruje množstvo živých probiotických kmeňov nielen v čase výroby, ale aj v cieľovej fáze, teda v čreve, kedy už probiotický kmeň prekonal prirodzene kyslé prostredie žalúdka, ktoré množstvo kmeňov fyziologicky ničí. Ďalej by mal výrobca doložiť závery klinických štúdií, ktoré funkčnosť a účinnosť daného preparátu overili.  Ak budete hľadať tieto dáta, váš výber probiotík sa dosť obmedzí.

Prípravok SYMPROVE

probiotiká
probiotiká

Symprove (Symprove Ltd, Farnham, Surrey, UK) je unikátny, na vodnej báze založený, multi-kmeňový bakteriálny produkt obsahujúci štyri kmene živých bakteriálnych kultúr: Lactobacillus rhamnosus NCIMB 30174, Lactobacillus plantarum NCIMB 30173, Lactobacillus acidophilus NCIMB 30175 a Enterococcus faecium NCIMB 30176. Baktérie sa v prípravku nachádzajú vo forme vodnej suspenzie extraktu z naklíčeného jačmeňa, 50 ml obsahuje spolu približne 10 miliárd živých baktérií. Jačmenný extrakt slúži ako výživa a zároveň ochrana pre prítomné baktérie pred pôsobením žalúdočnej kyseliny. Vysoká životaschopnosť baktérií bola dokázaná v štúdii zameranej na porovnanie niektorých komerčných probiotík v schopnosti prežiť po vystavení rôznym laboratórnym modelom žalúdočných štiav.9 Prípravok Symprove bol taktiež skúmaný v terapii syndrómu dráždivého čreva10, nešpecifických zápalových ochorení čreva11 a divertikulárnej chorobe čreva12, pričom sa ukázal byť účinný v liečbe niektorých symptómov týchto ochorení. Všetky vedecké štúdie v súvislosti s prípravkom Symprove boli vykonané na University College London v súlade s normami GCP.

Tab. 2.: Prehľad výsledkov vedeckých štúdii v súvislosti s účinkom niektorých bakteriálnych kmeňov druhov Lactobacillus rhamnosus, Lactobacillus acidophilus, Lactobacillus plantarum, Enterococcus faecium

Lactobacillus rhamnosus Redukcia s vírusom asociovaného pľúcneho poškodenia (L. rhamnosus CRL1505)13; prevencia a redukcia závažnosti atopickej dermatitídy u detí (L. rhamnosus GG)14; prevencia nekrotizujúcej enterokolitídy u novorodencov (L. rhamnosus GG)15; prevencia a liečba bakteriálnej vaginózy (L. rhamnosus GR-1)16; pomoc pri znižovaní telesnej hmotnosti u obéznych žien (L. rhamnosus CGMCC1.3724)17; protekčný účinok pred vznikom indukovanej NASH v zvieracom modely (L. rhamnosus GG)18; liečba akútnej gastroenteritídy u detí (L. rhamnosus GG)19; redukcia rizika rhinovírusovej infekcie u predčasne narodených detí (L. rhamnosus GG a L. rhamnosus ATCC 53103)20; protekcia hladkého svalstva hrubého čreva od poškodenia lipopolysacharidmi (L. rhamnosus GG)21
Lactobacillus acidophilus Redukcia symptómov IBS22; terapia cestovateľskej hnačky23; prevencia a liečba bakteriálnej vaginózy16; terapia hnačky spôsobenej C. difficile24
Lactobacillus plantarum Redukcia symptómov IBS22
Enterococcus faecium Terapia post-antibiotickej hnačky25

(špecifický kód pre kmeň je uvedený ak bol dostupný)

Referencie

  1. World Gastroenterology Organisation Global Guidelines (2017). Probiotics and prebiotics. WGO guideline http://www.worldgastroenterology.org/guidelines/global-guidelines/probiotics-and-prebiotics
  2. Didari, T., et al. Effectiveness of probiotics in irritable bowel syndrome: updated systematic review with meta-analysis. World journal of gastroenterology: WJG, 2015, 21.10:3072. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Effectiveness+of+probiotics+in+irritable+bowel+syndrome%3A+updated+systematic+review+with+meta-analysis
  3. Alfaleh, K., Anabrees, J. Probiotics for prevention of necrotizing enterocolitis in preterm infants. Evidence‐Based Child Health: A Cochrane Review Journal, 2014, 9.3: 584-671. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/25236307
  4. Derwa, Y., et al. Systematic review with meta‐analysis: the efficacy of probiotics in inflammatory bowel disease. Alimentary Pharmacology & Therapeutics, 2017. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/28653751
  5. Johnston, B. C., et al. Probiotics for the prevention of Clostridium difficile-associated diarrhea. Ann Intern Med, 2012, 157.12: 878-888. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23362517
  6. Zhu, R., et al. Meta-analysis of the efficacy of probiotics in Helicobacter pylori eradication therapy. World Journal of Gastroenterology: WJG, 2014, 20.47: 18013. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/25548501
  7. Ng, S. C., et al. Mechanisms of action of probiotics: recent advances. Inflammatory bowel diseases, 2009, 15.2: 300-310. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/18626975
  8. Patel, R.; Dupont, H. L. New approaches for bacteriotherapy: prebiotics, new-generation probiotics, and synbiotics. Clinical Infectious Diseases, 2015, 60.suppl_2: S108-S121. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=New+approaches+for+bacteriotherapy%3A+prebiotics%2C+new-generation+probiotics%2C+and+synbiotics.
  9. Fredua-Agyeman, M.; Gaisford, S. Comparative survival of commercial probiotic formulations: tests in biorelevant gastric fluids and real-time measurements using microcalorimetry. Benef Microbes 2015; 6(1): 141-151 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Comparative+survival+of+commercial+probiotic+formulations%3A+tests+in+biorelevant+gastric+fluids+and+real-time+measurements+using+microcalorimetry.
  10. Sisson, G.; Ayis, S.; Sherwood, RA.; Bjarnason, I.; Randomised clinical trial: a liquid multi-strain probiotic vs. placebo in the irritable bowel syndrome – a 12 week double-blind study. Aliment Pharmacol Ther. 2014; 40(1):51-62. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Randomised+clinical+trial%3A+a+liquid+multi strain+probiotic+vs.+placebo+in+the+irritable+bowel+syndrome+%E2%80%93+a+12+week+double-blind+study
  11. Kvasnovsky, CL. et al. A randomized double-blind placebo-controlled trial of a multi-strain probiotic in treatment of symptomatic uncomplicated diverticular disease. Inflammopharmacol 2017; 1-11. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=A+randomized+double-blind+placebo-controlled+trial+of+a+multi-strain+probiotic+in+treatment+of+symptomatic+uncomplicated+diverticular+disease.
  12. Sisson G, Hayee B, Bjarnason I. Assessment of a Multi Strain Probiotic (Symprove) in IBD. Gastroenterol 2015; 148(4):S-531 http://www.gastrojournal.org/article/S0016-5085(15)31779-0/abstract
  13. Zelaya, H.; Tsukida, K.; Chiba, E.; Marranzino, G.; Alvarez, S.; Kitazawa, H.; Agüero, G.; Villena, J. Immunobiotic Lactobacilli reduce viral-associated pulmonary damage through the modulation of inflammation-coagulation interactions. Int. Immunopharmacol. 2014, 19, 161–173. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Immunobiotic+Lactobacilli+reduce+viral-associated+pulmonary+damage+through+the+modulation+of+inflammation-coagulation+interactions
  14. Foolad, N.; Armstrong, A.W. Prebiotics and probiotics: The prevention and reduction in severity of atopic dermatitis in children. Benef. Microbes. 2014, doi:10.3920/BM2013.0034. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Prebiotics+and+probiotics%3A+The+prevention+and+reduction+in+severity+of+atopic+dermatitis+in+children.
  15. Jakaitis, B.M.; Denning, P.W. Commensal and probiotic bacteria may prevent NEC by maturing intestinal host defenses. Pathophysiology 2014, 21, 47–54. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Commensal+and+probiotic+bacteria+may+prevent+NEC+by+maturing+intestinal+host+defenses
  16. Homayouni, A.; Bastani, P.; Ziyadi, S.; Mohammad-Alizadeh-Charandabi, S.; Ghalibaf, M.; Mortazavian, A.M.; Mehrabany, E.V. Effects of probiotics on the recurrence of bacterial vaginosis: A review. J. Low Genit. Tract. Dis. 2014, 18, 79–86. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/24299970
  17. Sanchez, M.; Darimont, C.; Drapeau, V.; Emady-Azar, S.; Lepage, M.; Rezzonico, E.; Ngom-Bru, C.; Berger, B.; Philippe, L.; Ammon-Zuffrey, C.; et al. Effect of Lactobacillus rhamnosus CGMCC1.3724 supplementation on weight loss and maintenance in obese men and women. Br. J.Nutr. 2013, 111, 1507–1519. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/24299712
  18. Ritze, Y., Bárdos, G., Claus, A., Ehrmann, V., Bergheim, I., Schwiertz, A., & Bischoff, S. C. Lactobacillus rhamnosus GG protects against non-alcoholic fatty liver disease in mice. PloS one. 2014, 9(1), e80169. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Lactobacillus+rhamnosus+GG+protects+against+non-alcoholic+fatty+liver+disease+in+mice
  19. Ciccarelli, S.; Stolfi, I.; Caramia, G. Management strategies in the treatment of neonatal and pediatric gastroenteritis. Infect. Drug Resist. 2013, 6, 133–161. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/24194646
  20. Luoto, R.; Ruuskanen, O.; Waris, M.; Kalliomäki, M.; Salminen, S.; Isolauri, E. Prebiotic and probiotic supplementation prevents rhinovirus infections in preterm infants: A randomized, placebo-controlled trial. J. Allergy Clin. Immunol. 2013, 133, 405–413. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Prebiotic+and+probiotic+supplementation+prevents+rhinovirus+infections+in+preterm+infants%3A+A+randomized%2C+placebo-controlled+trial.
  21. Ammoscato, F.; Scirocco, A.; Altomare, A.; Matarrese, P.; Petitta, C.; Ascione, B.; Caronna, R.; Guarino, M.; Marignani, M.; Cicala, M.; et al. Lactobacillus rhamnosus protects human colonic muscle from pathogen lipopolysaccharide-induced damage. Neurogastroenterol. Motil. 2013, doi:10.1111/nmo.12232. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Lactobacillus+rhamnosus+protects+human+colonic+muscle+from+pathogen+lipopolysaccharide-induced+damage.
  22. Ortiz-Lucas, M.; Tobías, A.; Saz, P.; Sebastián, J.J. Effect of probiotic species on irritable bowel syndrome symptoms: A bring up to date meta-analysis. Rev. Esp. Enferm. Dig. 2013, 105, 19–36. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23548007
  23. McFarland, L.V. Meta-analysis of probiotics for the prevention of traveler’s diarrhea. Travel Med. Infect. Dis. 2007, 5, 97–105. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17298915
  24. Wu, Z.J.; DU, X.; Zheng, J. Role of Lactobacillus in the prevention of Clostridium difficile-associated diarrhea: A meta-analysis of randomized controlled trials. Chin. Med. J. (Engl.) 2013, 126, 4154–4161. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Role+of+Lactobacillus+in+the+prevention+of+Clostridium+difficile-associated+diarrhea%3A+A+meta-analysis+of+randomized+controlled+trials
  25. Hempel, S.; Newberry, S.J.; Maher, A.R.; Wang, Z.; Miles, J.N.; Shanman, R.; Johnsen, B.; Shekelle, P.G. Probiotics for the prevention and treatment of antibiotic- associated diarrhea: A systematic review and meta-analysis. JAMA 2012, 307, 1959–1969. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/22570464