Nezávislá porovnávacia štúdia ôsmych, známych probiotických produktov
Na trhu sa nachádza celé spektrum probiotických produktov a bakteriálnych suplementov, výber toho správneho produktu, ktorý má experimentálne dokázanú viabilitu pri pasáži žalúdkom a následne si zachováva schopnosť kolonizovať tenké a hrubé črevo, je náročný. Schopnosť prospešných baktérií prežiť a zachovať si svoju metabolickú aktivitu počas celej doby spotreby od výroby, skladovania až po pasáž gastrointestinálnym traktom je kľúčovým predpokladom ich účinku na ľudský organizmus. Žalúdočná šťava je najdôležitejšou bariérou, ktorú musia probiotické produkty prekonať. Acidita, objem a vlastnosti žalúdočnej šťavy sa menia počas štádia hladu resp. nasýtenia. (Evans et al. 1988) Práve pH, aktivita proteolytických enzýmov a trvanie vyprázdňovania žalúdka do tenkého čreva výrazným spôsobom ovplyvňuje viabilitu probiotických baktérií. Voda a produkty založené na vodnej báze vo všeobecnosti prechádzajú žalúdkom podstatne rýchlejšie ako nevodné kvapaliny a potrava. Kvapaliny na vodnej báze, ktoré neobsahujú významný podiel živín (sacharidy, tuky a proteíny), nespúšťajú myoelektický migrujúci komplex a sú exponenciálne vyprázdňované do tenkého čreva. Polčas vyprázdňovania vody a nevýživových vodných kvapalín je cca 15 minút. (Steingoetter et al. 2009)
Symprove, komplexný živý bakteriálny suplement založený na vodnej fáze, bol podrobený testovaniu v nezávislej porovnávacej štúdii (Fredua-Agyeman, Gaisford 2015), ktorej predmetom bolo preskúmať a porovnať viabilitu probiotických kmeňov v známych komerčných prípravkoch, za použitia protokolov, ktoré dôkladne simulujú prostredie ľudského gastrointestinálneho traktu. Iné štúdie (Gibson et al. 2003), sa skôr venovali porovnávaniu jednotlivých kmeňov baktérii, ako hotovým komerčným produktom. Model iných štúdií (Oozeer et al. 2006, Sabikhi et al. 2010) nebol navrhnutý tak aby odzrkadľoval in vivo prostredie GIT traktu.
V štúdii (Fredua-Agyeman, Gaisford 2015) bolo navzájom porovnávaných 7 produktov – štyri klasické lyofilizované baktérie v kapsulách (Align, Biobalance support, Bio-kult, Probio 7 a VSL#3), dve žive bakteriálne prípravky na mliečnom základe (Actimel, Yakult) a jeden živý bakteriálny prípravok na vodnom základe (Symprove). Prvým cieľom štúdie (Fredua-Agyeman – Gaisford 2015), bolo stanoviť a porovnať skutočnú koncentráciu baktérii v čase ich per orálnej aplikácie s údajmi uvedenými na obale, za použitia štandardných platňových metód. Následne boli bakteriálne produkty vystavené trom odlišným roztokom, ktoré v tomto experimente nahradzovali ľudskú žalúdočnú šťavu – prasacia žalúdočná šťava (PGF), simulovaná žalúdočná šťava na lačno (FSSGF) a simulácia žalúdočnej šťavy (SGF). Tieto roztoky mali upravené pH, osmolaritu a povrchové napätie tak, aby sa čo najviac priblížili ľudskej žalúdočnej šťave. Po vystavení žalúdočným šťavám, boli testované probiotické prípravky vyšetrené za pomoci real-time izotermickej mikrokalorimetrie .(Braissant et al. 2010)
Štúdia bola publikovaná v časopise Beneficial Microbes v roku 2015.
Výsledky štúdie vedenej Dr. Gaisfordom z University College London jednoznačne preukázali, že Symprove obsahuje deklarovaný počet životaschopných baktérií v čase podania, na rozdiel od lyofilizovaných foriem, ktorých obsah životaschopných baktérii bol vo všeobecnosti výrazne nižší, než sa uvádza na obale.
Z toho vyplýva, že Symprove obsahuje 10*109 životaschopných baktérií na 50ml (1 dávka), čím spĺňa podmienku minimálnej koncentrácie baktérií potrebnej na prospešný efekt v organizme. (Minelli – Benini 2008) U všetkých testovaných produktov okrem Symprove, bol pozorovaný výrazný pokles viability baktérií po 5 minútovom vystavení tráviacim šťavám v hladnom stave (pravdepodobne vďaka šoku v dôsledku nízkeho pH). Týmto výsledkom Symprove dokázal, že je schopný tolerovať nízke pH a aktivitu proteolytických enzýmov a tým pádom dokáže dopraviť životaschopné baktérie do miesta účinku (črevá). Preto sa Symprove užíva ráno na lačno, tak ako je to uvedené v jeho návode na použitie. Najdôležitejším zistením bol fakt, že z pomedzi všetkých testovaných produktov, vykazoval najrýchlejší rast bakteriálnych kultúr po vystavení žalúdočným šťavám práve Symprove. Schopnosť baktérií prežiť pôsobenie žalúdočných štiav a následne rásť v črevách je základným predpokladom ich terapeutického účinku.
Pozrite sa ako Dr. Simon Gaisford, hovorí o jeho štúdii v nižšie uvedenom videu.
Symprove je schopný odolávať agresívnemu pôsobeniu žalúdočných štiav vďaka patentovanej technológii výroby a použitiu vodného roztoku naklíčeného jačmeňa. Roztok obsahujúci naklíčený jačmeň slúži ako prebiotikum (Laurell et al. 2016), vďaka vysokému obsahu živín a minerálnych látok potrebných pre rast mikroorganizmov a zároveň ako tlmivý systém ktorý chráni pred baktérie pred pôsobením žalúdočnej HCl. (Fredua-Agyeman, Gaisford 2015)
Prečítaj si celú štúdiu
EVANS, D.F. et al. Measurement of gastrointestinal pH profiles in normal ambulant human subjects. In Gut [online]. 1988, vol.29, no. 8, p. 1035-1041. [cit. 2017-03-11] Dostupné na internete: <https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1433896/>
STEINGOETTER, A. et al. Effects of posture on the physiology of gastric emptying: A magnetic resonance imaging study.In Scandinavian Journal of Gastroenterology [online]. 2009, vol.41, no. 10, p. 1155-1164 [cit. 2017-04-25]. ISSN 0036-5521. Dostupné na internete : http://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/00365520600610451
FREDUA-AGYEMAN, M. – GAISFORD, S. Comparative survival of commercial probiotic formulations: tests in biorelevant gastric fluids and real-time measurements using microcalorimetry. In Beneficial Microbes [online]. 2015, vol.6, no. 1, p. 141-151 [cit. 2017-05-30]. ISSN 1876-2883. Dostupné na internete: <http://www.wageningenacademic.com/doi/10.3920/BM2014.0051>
GIBSON, G.R. et al. An evaluation of probiotic effects in the human gut: microbial aspects. Food Standards Agency Technical Report (G01022). 2003 FSA, London, UK. Dostupné na internete: <http://tinyurl.com/qxcvuad.>
OOZEER, R. et al. Survival of Lactobacillus casei in the human digestive tract after consumption of fermented milk. In Appl Environ Microbiol. [online]. 2006, vol. 72, no. 8, p. 5615-5617 [cit. 2017-05-30]. ISSN 1098-5336. Dostupné na internete : <http://aem.asm.org/content/72/8/5615>
SABIKHI, L. et al. Resistance of Microencapsulated Lactobacillus acidophilus LA1 to Processing Treatments and Simulated Gut Conditions. In Food and Bioprocess Technology [online]. 2010, vol.3, no.4, p. 586-593 [cit. 2017-05-30]. ISSN 1935-5130. Dostupné na internete: <http://link.springer.com/10.1007/s11947-008-0135-1>
BRAISSANT, O. Use of isothermal microcalorimetry to monitor microbial activities. In FEMS Microbiology Letters [online]. 2010,vol. 303, no. 1, p. 1-8 [cit. 2017-05-30]. ISSN 03781097. Dostupné na internete: <https://academic.oup.com/femsle/article-lookup/doi/10.1111/j.1574-6968.2009.01819.x>
MINELLI, E. B. – BENINI, A. Relationship between number of bacteria and their probiotic effects. In Microbial Ecology in Health and Disease [online]. 2008, vol. 20, no. 4, p. 180-183 [cit. 2017-05-30].ISSN 0891-060x. Dostupné na internete: <http://informahealthcare.com/doi/abs/10.1080/08910600802408095>
LAURELL, A. – SJÖBERG, K. Prebiotics and synbiotics in ulcerative colitis.In Scandinavian Journal of Gastroenterology [online]. 2016, vol. 52, no. 4, p. 477-485 [cit. 2017-05-30]. ISSN 0036-5521. Dostupné na internete: <https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/00365521.2016.1263680>